Existuje množstvo príbehov o zvieratách, ktoré sa natoľko naviazali na svojich pánov, že prekonali nesmiernu vzdialenosť, len aby svojich dvojnožcov znova videli. Týchto pár riadkov nehovorí o tisícoch kilometrov, ale zato o kocúrovi, ktorý nás riadne prekvapil. Hugo sa objavil v našom mačaco – depozitnom spoločenstve niekedy koncom leta. Objavil sa v blízkosti bloku našej spriatelenej domácnosti, nechal sa prikrmovať a celkom sa vytešoval ľudskej spoločnosti. Toto všetko som ale nevedela, keď sme jedného dňa večer odchádzali domov, milý kocúr sa objavil ako duch pod naším autom a dal celkom jasne najavo, aký je hladný. Keď spratal sáčok granuliek, vyskočil Kristíne na kolená a nemienil sa pohnúť. Tak som v naložila milého ryšavca do prepravky a putoval do karantény. Už tam sa prejavila jeho silná osobnosť. Domáceho pána, erdelteriéra Bamb
iho pre istotu „prefackal „ každý večer, keď sa Lucia s Bambim vracala domov. To aby nezabudol, kde je jeho miesto.... Keď putoval do depozitu, trochu som sa obávala, preto som Zuzanu upozornila, že ich zrejme čaká úvodné meranie síl, a dúfala som, že to dobre dopadne. Nedopadlo.
Niečo sa zaseklo a medzi domácimi, depozitnými mačkami a Hugom sa začal kolotoč bitiek a svárov. Keď bol Hugo týždeň izolovaný v izbe, už sme ho nechceli trápiť a tak som ho presunula k nám. Keďže naše staré mačky si nedajú brnkať po nose a je tu ešte aj Candy, tak som si povedala , že ho niekto spacifikuje.
Vyvíjalo sa všetko veľmi sľubne, Hugo sa celkom začlenil do partie. Len sem-tam sa pochytil s Candy. Všetko bolo celkom OK, len tie „sem-tam bitky“ sa stali pravidlom a v noci. To bol určite zážitok pre susedov, dve jačiace mačky o polnoci. Tak nasledoval ďalší presun. Ingin depozit – zdroj pozitívnej energie – prijal Huga s otvorenou náručou. Hugo akoby mal dosť neustálych presunov, nasadil slušné správanie. Sem-tam sa síce pobil, sem-tam cvrkol, ale napokon sa vďaka Feliway situácia stabilizovala. Celý ten čas sme Hugovi usilovne zháňali nový domov, len sa akosi nedarilo. Umiestniť dospelého , dominantného kocúra nie je hračka. Aj keď je to krásny, statný svetloryšavý kocúr, prítulný a maznavý. Teraz vo februári sa situácia opať zhoršila. Jarný vzduch priniesol vone, hormońy sa vzbúrili a Hugo,čo aj kastrát sa prebudil. Keď Ingovci nespali už pár nocí, napatie stúpalo, Hugo v noci škriabal, mravčal, spieval. Vtedy sa , ako zázrakom , objavil nový domov. Taký super domov, až to bolo na neuverenie. Dva kopce od Prešova, rodinný dom, v ňom osamelý pán so psíkom , ktorý sa do Huga zamiloval. Všetci sme sa neskutočne potešili, že Hugovi sa nič lepšie nemohlo pritrafiť. On, pouličný pán, s potrebou pobehať po v
onku, aby mu iné mačky nezavadzali – to bolo pre neho super. Tak sme nového majiteľa poučili, aby milého Huga pekne zatvoril v dome aj na dva týždne , nech sa udomácni. No Hugo mal na celú vec iný názor. Už na tretí deň sa mu podarilo zdrhnúť. Ešte sa pár dní poflakoval po záhrade, ale vrátiť sa nemienil. Potom zmizol, nevedno kam a my sme si povedali, že milého Huga už neuvidíme.
Presne po mesiaci zavolala Ingu švagriná, ktorá pracuje na okraji Prešova v škole, že okolo jedálne sa im motá kocúr – špinavý, ryšavý a podobný Hugovi. Ale chytiť sa nedal. Až na druhý deň sa dal prilákať na jedlo do kancelárie. Celý čas som neverila, že to bude Hugo. Ešte som sa s niečím podobným nestretla, ale bol to skutočne on. Čierny od sadzí, pochudnutý, unavený a krotší. Inga ho celá uveličená doniesla domov, Hugo sa napráskal, zaľahol do prepravky a spal pol dňa. Utešovali sme sa , že snáď taká skúsenosť ho naučí, ako je dobre v byte No, vydržalo mu to do nasledujucej polnoci a milý Hugo začal opať „žiť“, aj keď nie tak intenzívne ako predtým. Nasledujúci deň prišiel vytešený pán a Hugo vyspatý a napapaný sa pobral spať do staronového domova. Predtým prebehlo ešte dokladné „preškolenie“ majiteľa ako na Huga a my sme všetci dúfali, že Huga život zas trošku potrápil a poučil a bude s nim rozumná reč. Ako je to dnes? Hugo je doma už dva týždne. A zdá sa , že trochu zmúdrel. Spokojne si užíva pozornosť „svojej“ rodiny, na prechadzku zatiaľ využíva len balkón a diaľky ho nelákajú. Veď prečo aj, ako správny kocurisko si to zariadil tak, že má kamarátku, ktorá za ním pekne krásne príde až na ten balkón. A my mu všetci veľmi držíme palce , aby pochopil kde je fajn a našiel spokojnosť a dostatok lásky v novom domove.
Blanka