Niektoré mačičky prejdú našou domácnosťou a nezanechajú viditeľnú ,ani neviditeľnú stopu. A potom sú také, ktoré poznačia nielen mňa , ale aj všetkých členov rodiny. U nás k tomu druhému typu patrí rozhodne Thalia. Thalia mala v živote úžasné šťastie, aj obrovskú smolu. Narodila sa v pivničných priestoroch divadla Thalia a prežila tam pár šťastných mačiatkovských týždňov. Potom prišiel ten deň, keď jej niekto – niečo „oskalpovalo“ ľavú zadnú nohu od kolena. Niekde potichu pretrpela pár dní, kým ju našla pani vrátnička, ktorá mačičky kŕmila. To mala Thalia za sebou pár ťažkých dní, kedy noha bolela a pomaly odumierala. V čase , keď sa objavila , bola labka po koleno mŕtva a nekrotický proces pomaly postupoval smerom hore.
Po telefonáte dotyčnej panej som si myslela, že pojde o bežné poranenie, kedy doporučím veterinára a tým sa moja spoluúčasť končí. Omyl...... Stačil jeden pohľad o pár minút sme boli na ceste na veterinu. Nasledovalo pár ťažkých dní, kedy Thalia absolvovala dve operácie – pri jednej jej amputovali ľavú zadnú labku a pri tej druhej jej reponovali zlomenú stehennú kosť na druhej- „zdravej“ nohe. Všetko prebiehalo vcelku bez vážnych komplikácií a Thalia sa prejavila ako nesmierne silná a statočná mačička. Ani v dňoch, kedy jej bolo ťažko, nestratila svoju prítulnú povahu a napodiv už dva dni po „sklincovaní „ stehennej kosti sa snažila motkať na 3 labkách, aby nebola sama. To mala naordinovaný šetrivý pohybový režim, nakoľko kontrolné RTG ukázalo aj zlomeninu panvy. Nič z toho Thalii nebránilo, aby sa snažila vž
dy dostať tam, kde sme boli my a tráviť čas niekomu na kolenách. Vždy dobre naladená sa snažila s niekým hrať a všetku pozornosť, ktorú dostala ihneď vrátila. Má taký milý zvyk, že sa zobudí aj 2-3krát za noc a vyskočí si na moju posteľ a zobudí ma, že je hladná. A tak v polospánku siahnem pod vankúš, vytiahnem misku s granulkami a ona je spokojná. Potom sa stúli pod paplón a spí so mnou do rána .
V domácej svorke si vydobila svoje miesto a všetci ju rešpektujú, nemá totiž strach z vekovej, ani váhovej presily. Skočiť na posteľ, stôl, vyliepať sa na škrabadlo – žiaden problém. V súvislosti s Thaliou som sa dostala pod kritiku v súvislosti s týraním zraneného zvieratka. Týraním v zmysle, že som ju mala dať uspať, aby sa netrápila. Iste , je to veľmi pohodlné a jednoduché riešenie. Ušetrí sa veľa času, námahy, financií a tak. Čo sa akosi obchádza , je samotné zvieratko a jeho chuť žiť.. Človek má možnosť ukončiť svoje utrpenie pri nevyliečiteľnej chorobe, niekde legálne, inde proti zákonu, ale vždy je to dobrovoľné rozhodnutie človeka, ktorý chce odísť. Prečo si teda berieme za svoje právo rozhodnúť o živote zvieratka? Len preto , že zviera je podľa našich zákonov majetok? A my o ňom rozhodujeme ako o nejakej veci. Ale aj ono vie dať najavo, že bojuje a chce žiť. Len to treba chcieť vidieť. Nemám vôbec pocit, že by som Thalii ublížila, tým že som ju nechala žiť. Ona totiž bojovala a stále bojuje. Jej chuť žiť je obdivuhodná a správa sa ako normálne mačiatko. Hrá sa , naháňa myšky, jej tri labky kmitajú za štyri. A nemá určite žiadne komplexy.
Všetko sa zdalo na dobrej ceste, Thalia sa vyškriabala zo zranenia a tak sme pristúpili k vakcinácii. Asi po dvoch týždňoch sa zrazu objavilo bez akýchkoľvek iných príznakov krvácanie do očí. To je sprievodným prejavom asi 6 chorôb, ktoré majú len jeden koniec. Kto ovláda skratky FIP,FeLV,FIV... vie o čom hovorím. Nasledoval týždeň, kedy sme sa snažili dopátrať k diagnóze. Thalia bola stále veselá, spokojná, hravá, testy nič neukazovali a ona pritom bleskovo prichádzala o zrak. V očkách sa jej totiž hroma
dila krv, ktorá následne poškodzovala zrak. Bolo to na zošalenie – pre mňa. Nechápala som tú nespravodlivosť osudu, ale Thalie akoby sa to netýkalo.
Spokojne si užívala zvýšenú pozornosť, ktorú sme jej venovali. Dnes aspoň vieme, že u Thalie sa prejavila veľmi zriedkavá reakcia na vakcináciu, ktorá vyvolá zápal a spomínané krvácanie. Vieme aj to, že určite nevidí ostro a jasne . Aj to, že postupne , pomaly sa pravé očko trochu polepšilo a snáď sa to spraví aj na ľavom. Určite sa zas nájdu ľudia, ktorí ma obvinia z trápenia zvieraťa. Nemôžem nikoho presvedčiť, že Thalia sa má dobre a je šťastná. Museli by ste ju vidieť. Ako naháňa myšky po dlažbe, hrá sa s orechami na balkóne, capká Candy po nose a potom jej zalezie medzi laby a uloží sa tam. Je úžasná spoločníčka, možno práve preto, že je handicapovaná.
Ale rozhodne nie je týraná chudina , ktorá tu niekde trpí. A keby som sa mala rozhodnúť znova, zas by som urobila to isté. Dala by som jej tú šancu , pretože ona ju naplno využila. Dnes skutočne nikto nevie, ako sa jej zregeneruje zrak. Neviem, či jej dokážem nájsť domov, kde by sa na ňu nedívali ako na poľutovaniahodné stvorenie.
Potrebuje domov plný lásky, jej mačacie srdiečko nezaváha vrátiť všetko. Domov, kde by bola chránená, pretože predsa len potrebuje iný prístup ako zdravá mačička. Človeka, ktorý bude pri nej stáť, aj keď ju zas stretnú nejaké zdravotné problémy. Neviem, či sa taký nový domov nájde. Dovtedy jej ostane ten náš. Pretože tu je členom rodiny, mačacej aj našej a ona to dobre vie.
Blanka
pokračování 2.10. 2007